Sezóna radosti môže začať kedykoľvek. Nepotrpí si na dennú či nočnú hodinu, nesleduje ani čísla v kalendári, ani počasie, dokonca nepotrebuje ani priaznivú hospodársko-politickú situáciu. Na to, aby v živote nastala sezóna radosti, stačí málo. Stačí si dovoliť, aby vstúpila do života. Úspešná sezóna radosti si kladie len jedinú podmienku: vnímanie prítomného okamihu.

Zistila som, že zdanlivo jednoduchá podmienka má aj háčik. Aby som si mohla začať užívať sezónu radosti, potrebovala som najprv výrazne spomaliť. Fyzicky, aj mentálne.

Som presvedčená, že človek nemusí skončiť na operačnom stole na neurochirurgii, či nebodaj dostať inú ranu od života, aby sa spamätal. Toto presvedčenie som však nadobudla až potom, ako som sa na tom stole ocitla. Z vlastnej skúsenosti viem, že vnímať prvé, druhé, tretie signály, jemnejšie, miernejšie poštuchnutia, to je také zložité! Kto má na to dnes čas? Zo svojho repertoáru poštuchnutí môžem spomenúť pravidelne seknutý chrbát, najlepšie na Silvestra – nie, nie, obstreky ani infúzie ako varovanie veru nestačili. Je ešte mnoho ďalších varovaní, ktoré majú podobu rôznych bolestí, prejavujú sa na pleti, vlasoch, nechtoch, trávení… To sú všetko varovania zo zoznamu „čo mi chce povedať vlastné telo“. Ešte existujú zoznamy varovaní typu „ako reagujem v práci“, „ako reagujem v rodine“ a mnoho ďalších. Stále nič? Prijímač správ nenaladený? Nedá sa inak, na rad prichádzajú radikálnejšie údery. Dnes som za toto „posledné“ varovanie (veď ako inak sa dá pochopiť rozsiahly subdurálny hematóm?!?) vďačná, hoci na jar 2022 mi veru nebolo všetko jedno.

Takže, sezóna radosti začína vnímaním prítomného okamihu. Zabudnite na multitasking. Ženy vraj dokážu robiť veľa vecí naraz. Pri žehlení večer ešte doriešiť s kolegom telefonicky pracovný problém, popritom uvariť večeru a písať s deťmi domáce úlohy. Kto a prečo na ľudí (nemyslím si, že tento nešvár sa týka iba žien) uplietol tento bič? Ak sú podobné situácie aj váš prípad, vráťte sa o odsek vyššie a skúste si vypracovať vlastný zoznam poštuchnutí a varovaní, či sa tam niečo nájde…

O mojej vlastnej skúsenosti som však chcela… Dôkladne sa venovať iba jednej činnosti v danom okamihu. Ó, aké je to na začiatku ťažké! Ťažké je zastaviť vibrovanie samej seba z vysokých otáčok na mierny pokojný rytmus.

Rytmus vlastného dychu.

Rytmus tlkotu vlastného srdca.

Rytmus, pri ktorom sme skutočne schopní vnímať, čo sa okolo nás deje.

Toto brzdenie ma stálo veľa energie! Prepnúť sa z autopilotného režimu na seba zvedomnený režim. A tých pochybností, či je to vôbec dobrý nápad! Čo ak mi niečo podstatné utečie?

Spomaľovanie a sústredenie si vyžadovalo nemálo úsilia, ale napokon sa vyplatilo. Zistila som, že jednoduché úkony mi začali prinášať oveľa väčší pocit radosti, spokojnosti a dokonca aj šťastia, ako kedykoľvek predtým. Čím viac som sa v sebe „zvedomňovala“, tým spokojnejšia a sebauvedomelejšia som sa cítila. Až prišlo jedno ráno, keď som zistila, že som šťastná, len tým, že som. Že som sa zobudila, je ráno a celý deň predo mnou. Aké jednoduché! Aký fantastický pocit! Cítila som sa šťastná tak nejako „by default“. Áno, akokeby som sa prepracovala k svojmu „by default“, teda „výrobnému“ nastaveniu. Preformátovala som sa! To je krása! Začala sezóna radosti! Iste, „preformátovávam“ sa neustále, je to postupný proces. Nie je to tak, že hneď v to jediné ráno sa zo mňa stal úplne nový človek. Ten pocit však bol veľmi silný, jednoducho mi bolo jasné, že som spomalila na takú rýchlosť, vlastne pomalosť, že som bola schopná si uvedomiť, aké je fantastické, že vôbec som. Naozaj začala sezóna radosti.

Neoddeliteľnou súčasťou mojej sezóny radosti je ranná káva. Každý deň ráno mám rande so svojou kávou. Má nezameniteľnú chuť, takú moju. A ten prvý dúšok! Veľká šálka, french-press, lyžička cukru, mlieka nie málo ale zas tak akurát, aby z nej nebola biela káva. Obsah takmer doplna, niekedy sa podarí úplne po okraj… Potom treba, ako hovorievala moja maminka: „kolenom potlačiť“, aby sa ešte zmestila trocha mlieka. Zvyknem konštatovať, že keby cez talianske hranice púšťali do krajiny na základe toho, akú kávu človek pije, mňa by asi radšej hnali opačným smerom až do Škandinávie. Nech. Taká je moja ranná káva.

K správnej šálke kávy vždy padne vhod niečo špeciálne.

Napríklad kúsok poézie:

Sezóna radosti

Leto si už perie šaty v septembrovom daždi
Nedokážem odísť
Snovám svoju odplatu

Všetkými zmyslami ma dráždiš
Nechám sa
Ešte tu
Ešte
Tu

Voniaš levanduľovou perinou
Horúci ako voda v čajníku
Cudzokrajne plačeš

Z rytmu tvojho dychu
Dekódujem prosbu
Tak už sa nezlosti
Čaká nás predsa
Sezóna radosti

Ráno si zašijem
Svoje sny do vankúša
Stačí mi žiť
O viac sa nepokúšam

Obloha sa hnevá
Za včerajší hriech
Nech