Úvod
Toto ma vždy dostane!
Vzrušenie, keď sa niečo chystá je nákazlivé… Produkčné práce nemajú konca (ešte trochu praxe, a už by ma produkcia mohla začať živiť…), mením sa na puntičkársku detailistku, energetická náročnosť sa zvyšuje, napätie stúpa, cítim sa ako škrečok, čo zhŕňa zásoby na zimu. Zakaždým sa niečo nové naučím a môj kurátor ma podpichuje postupnými dávkami nápadov. Áno, viem, keby to na mňa vysypal naraz na začiatku, ktovie, či by sme sa dostali až sem: zbalené, odvezené, napísané, vytlačené… už máme aj lístky na vlak!
Na druhej strane diktafónu 🙂
Každý deň je plný momentov, ktoré voláme náhody. Nesú v sebe mnoho energie, a je len na nás, či si ich všimneme a ako ich uchopíme. Niečo ako vo filme Všetko, všade, naraz … Náhoda ma priviedla k Janke Jurkovičovej, alebo Janku ku mne…? Pre časopis ASB.sk som počas šiestich rokov urobila veľmi veľa rozhovorov, ale byť na druhej strane diktafónu, to je úplne iná skúsenosť :-))). Janke za ňu ďakujem! Rozhovor si po rozkliknutí článku môžete prečítať TU.
Čo keby sme jeden deň nepoužívali slovo „musím“?
Môžete skúsiť do slovníka zaradiť iné slovo. Napríklad chcem alebo potrebujem. Čo by sa stalo? Skúste „musím … (niečo)“ vysloviť nahlas. „Musím“ v sebe nesie povinnosť, nevyhnutnosť. Tlak obsiahnutý v „musím“ dokáže vyvolať úzkosť, ktorá sa živí vnútorným strachom. Tlačí nás zodpovednosť za úlohu, ktorú treba splniť. Je to niečo, čomu sa nedá (nesmie sa!) vyhnúť. V skutočnosti nemusíme (až na zopár fyziologických nevyhnutností) takmer nič. Nemusíme mať kariéru, nemusíme byť štíhle, nemusíme byť matkami. Nejde výhradne o ženy, nemusíme byť ani otcami, ani muž nemusí mať kariéru a nemusí byť ani štíhly. Nikto mi nemusí za nič poďakovať a ani sa nemusíme ubíjať. Nikoho…
Vo štvrtok 25. januára 2024 prišla veľká chvíľa!
Výstava v Galérii Starý Avion čaká naištalovaná v príjemnej spolupráci s mojím kurátorom Ľudkom Petránskym, mojím manželom Miloškom Novákom a priateľom mojej dcéry Filipom Choborom. To všetko samozrejme s veľkou podporou galeristky Janky Gappa Chrappovej. Vernisážový outfit nachystaný, vínko z vinárstva Purus sa chladí, občerstvenie naservírované, napätie a vzrušenie stúpa. Ešte pred šiestou prichádzajú prví hostia a potom sa už len strhne vír objímania, radosti, príhovorov, fantastickej bubnovačky, dojatia… Dovolila som svojej kreativite sa naplno prejaviť a celé leto a jeseň som tvorila, maľovala, kreslila, nechala sa unášať fantáziou alebo aj reagovala na to, čo sa vo svete deje. Výsledkom je tridsiatka diel v rôznych formátoch, ktoré predstavujem verejnosti. Keď sa…
Už sa blíži!
Ak by mi niekto pred pár rokmi povedal, že budem pripravovať výstavu v ozajstnej galérii, neviem veru, či by som uverila, že hovorí o mojom svete. A veru je to tak. Vernisáž už je na dohľad. Prípravy sú v plnom prúde, postupne si odškrtávam zo zoznamu položky. Je to príjemné aj vzrušujúce. Občas ma prepadávajú pochybnosti. Ako to celé dopadne? Budú sa diela páčiť? Prídu ľudia na vernisáž? Nenechám sa však odradiť. Postupujem krok za krokom. Mám sa na čo tešiť: mara.ohman:hranice: nejasnéprekročenie: povolenéGaléria Starý Avion, Americké námestie 1, BratislavaVernisáž: 25.1. 2024 o 18:00Trvanie výstavy: 25.1. – 15. 2.2024Kurátor: Ľudovít Petránsky Vystavené diela sú…
Jedného letného dňa som sa dočkala
Manžel povedal vetu, ktorú túži počuť od svojho drahého (takmer) každá žena. Odvážne tvrdím, že dám ruku do ohňa, že 90% žien sa nedočká nikdy, nikdy, nikdy. Už tu nejaký čas zdieľam, že som uvoľnila veľký životný priestor svojej vlastnej tvorivosti. Prestala som ju odkladať na neskoršie časy (kedy… na dôchodku?) a začala som si ju užívať tu a teraz. Je to moja súčasť a neustále hľadám najlepší spôsob, ako sa autenticky prejaviť. Nemusí sa to každému páčiť, nemusí to každého osloviť. Je to cesta, je to drina, ale je to fantastické objavovanie a ozajstná sloboda. Nuž a celkom jednoznačne pozorujem, že to zaujímavým spôsobom…