Kde bolo tam bolo, za siedmimi moriami, boli hranice. Poznania a nepoznania. Hranice sú veľmi zvláštne slovo. Majú pozitívnu aj negatívnu konotáciu. Bez ďalšieho obsahu, bez dopovedania, sú ťažko uchopiteľné, nejasné.

Viem, odkiaľ a pokiaľ som ja a kde už nie som ja? Som ohraničená svojim fyzickým telom, svojou intímnou zónou alebo energetickým poľom? Ako som ohraničená vo virtuálnom priestore? Kde je hranica môjho fyzického ja a kde je hranica môjho mentálneho ja? A kto určuje tieto hranice? A sú vôbec definované?

Ako viem rozoznať rozpoznať, čo už nie som skutočne ja?

Keď viem, kto som, dokážem vnímať aj zmeny, ktoré podstupujem. Či ich podstupujem dobrovoľne, vedome. Či ich podstupujem len podvedome, nevedome, a mením sa na podnety alebo tlak zvonku.

Aké prostriedky na seba poznanie používam ja sama? A aké prostriedky na komunikáciu používa moje okolie? V čom sú podobné? V čom sú odlišné?

Čo je mne blízke okolie a čo vzdialené? Aké veľké okolie je pre mňa podstatné? A čo sa vlastne myslí tým okolím? Aké sú možné kanály, cez ktoré sa okolie ku mne dostáva?

Na komunikáciu so seba samou nepotrebujem žiadne špeciálne technológie. Na komunikáciu s okolím, nech to už znamená čokoľvek, využívam technológie. Sú ešte technológie prostriedkom alebo už sú samé účelom? Sú katalyzátorom, jednotiacim prvkom, poznávacím znamením, statusom, ozdobou, šperkom, módnym doplnkom? Je technológia iba naše mimikri? Kde ostáva moja podstata? Vo fyzickom svete alebo vo virtuálnom? Fyzicky sa jedného dňa rozplyniem, kto sa však postará o mňa vo virtuálnom svete? Môže niekto zdediť moje virtuálne ja?

Softvér nevie existovať bez hardvéru. Hardvér samotný môže existovať bez softvéru? Čo symbolizuje prázdny hardvér?

Symbolicky sa mi do diel vkráda technológia cez hardvér, cez základného nositeľa – plošné spoje. Som na začiatku tohto bádania. Toto je len ochutnávka, začiatok rautu.