Milujem vrstvy.

V dobrom koláči. Napríklad taký štedrák alebo medové rezy ako maminka piekla na Vianoce. Mňam.

Alebo také lasagne, á la bolognese alebo aj s cuketou, keď sú vrstvy vyladené, je to veľká mňamka.

Milujem vrstvy aj v bývaní. Také to postupné zabývanie priestoru, trocha eklektiky, miešanie rodinnej histórie s cestovaním, koníčkami, keď všetci členovia domácnosti (počítajú sa samozrejme aj deti, psy, morské prasiatka, rybičky, stáli hostia a podobne) prispejú svojím kúskom neopakovateľnej energie. Taký byt alebo domček je tiež mňam.

Milujem vrstevnaté mestá. Také, čo sa priznávajú k svojej histórii, aj tej nedávnej a dokážu sa s ňou vysporiadať. A nechajú sa okoreniť súčasnosťou bez predsudkov, s otvorenou mysľou. V takom meste sa cítim veľmi rýchlo ako doma, cítim sa tam vítaná, cítim sa mňamózne.

Fascinujú ma vrstevnatí ľudia. Takí, čo majú spracovanú svoju minulosť, neboja sa svojich chýb a omylov. Vedia, že svet nie je čiernobiely, ale farebný a aj farby sú niekedy ušmudlané a niekedy žiarivé. A keďže majú vo svojich životných vrstvách celé spektrum farieb, aj sivasté či dokonca čierne úseky, sú blahosklonní, trpezliví a pokorní. Pri takých ľuďoch život chutí.

Milujem vrstvy a preto s nimi pracujem aj vo svojom výtvarnom svete. Odkrývam príbeh aj emóciu z plátna alebo papiera, niekedy schovávam, čo má ostať skryté. Vrstvím, postupne pridávam, niekedy aj uberám, nechám usadiť obraz, motív aj seba. A potom pokračujem, až príde čarovný moment, keď viem, že už som dovrstvila. Vtedy sa vynáram naspäť do reality a dielo posielam do sveta, možno niekomu zachutí pohľad naň.

Tu sú ukážky, kde mi vrstvenie mimoriadne chutilo. Všetky diela nájdete v mojej Galérii.